amatérsky o Majstrovi, Ján Baldi

Iste chápete ku komu smerujem. Je to bývalý pápež Ján Pavol II. Bol to v skutku veľký človek a len na stručnú charakterizáciu by som potreboval tri blogy, nie jeden článok. Ctili si ho nielen veriaci kresťania, ale i ateisti, moslimovia, budhisti... no skrátka celý svet. Bol osobou z tej svetovej elity, ktorá nás drží nad vodou, medzi ľuďmi ako Nelson Mandela či Dalajláma. Stredoeurópania si ctia Karola Wojtylu aj ako muža, ktorý nebojácne priložil ruku k rozbitiu komunizmu. V mysliach ľudí však večne ostal ako pápež, ktorý cestoval. Navštívil všetky možné krajiny, ba dokonca i na Slovensku bol, býval u Slovákov. Dodnes si pamätám reportáž týkajúcu sa práve manželského páru, ktorý mal možnosť hostiť pápeža na Slovensku. Hygienik skontroloval navarený obed, no Ján Pavol II. po jedle poškuľoval na zákusok. Nakoniec, ako rozprával hostiteľ, sa nesmelo spýtal: ,,A co torte?“

Bol to taký malý dôkaz pre mňa, no určite i pre ostatných, že aj napriek tomu, aký veľký človek to je, ostáva stále jedným z nás, ktorí si radi zamaškrtíme.

Ako som spomenul, dalo by sa písať celé mraky o ňom. Zhrnúť to možno práve slovami – milujúci i milovaný pútnik vždy blízko k ľudu.

Dnes však máme iného svätého otca. Iného nielen menom, výzorom, ale i povahou. O Jozefovi Ratzingerovi sa hovorilo aj ako o teologickom rotvajlerovi. Je iný. Nie však horší alebo lepší. Pápež Ján Pavol II. bol len jeden, pochádzal z iného prostredia. Keby som bol na mieste Benedikta XVI. rozhodol by som sa rovnako ako on – ostať sám sebou. Mnohí by boli radi a mnohí sa tým netaja, že by mohol byť, ako ten predtým. Veľa cestovať, konať a podobne. Skrátka by sme chceli akéhosi Jána Pavla II. číslo dva.

Stretol som sa dokonca s názorom, že mali vybrať niekoho iného. Ja si však myslím, že výber, nielen ten, ktorí spravili kardináli, ale najmä ten, o ktorý sa pričinil Boh, je správny. Doba je iná. Kedysi sa diali veľké zmeny vo svete, konflikty, revolúcie a mnohé iné strastiplné udalosti. Vtedy sme my kresťania, ale aj ostatní ľudia potrebovali, aby nás ktosi prichýlil, bol pri nás a usmial sa. Ten niekto bol Karol Wojtyla. Páter Pio povedal, keď ho stretol, ako mladého kňaza: ,,Bude z neho dobrý pápež.“ A bol. Práve ten úsmev, duchovný i duševný úsmev pomáhal svetu v búrlivých chvíľach 20-teho storočia.

Nemožno povedať, že teraz je absolútny pokoj, ale predsa len je to nové milénium. Viera je vystavovaná čoraz viacerým skúškam a potrebujeme niekoho, kto by ju ustrážil i ubránil. Nik nie je lepším pre  túto úlohu ako ,,teologický rotvajler“ Jozef Ratzinger.

Ale aj tak si stále nedokážem zvyknúť, že na fotkách vidím jeho tvár, tvár inú, než na ktorú som bol navyknutý. Je to už dlhý čas, no vždy pri zhliadnutí slova ,,pápež“ v novinách naivne dúfam, že zočím starú známu tvár.

Neviem si zvyknúť a asi ma to tak skoro neopustí. Ale myslím, že je to dobre. Keď dieťa opustí otec, ono na neho nikdy nezabudne, lebo to nedokáže. A od nás dávno odišiel otec, svätý otec.