Prečo vlastne za veriacich?
Spomenul som si na pasáž z evanjelia, na podobenstvo, ktoré rozprával Ježiš. Bolo o otcovi, ktorý mal dvoch synov. Jeden prehýril svoju časť dedičstva, no keď sa s oľutovaním vrátil, otec ho prijal a usporiadal mu obrovskú oslavu. Druhý syn bol rozčarovaný, že on, ktorý robí každý deň na otcovom statku takú oslavu nikdy nemal. Lk 15, 31 On mu na to povedal: "Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje.
Prečo som tak narýchlo spomenul túto časť, ktorá je všetkým známa? Nemali by sme sa teraz zamyslieť nad tým, prečo sa slávia omše za veriacich?
Veď predsa veriaci sú ako ten syn, ktorý ostal, ktorý dostane dedičstvo. Sláviť by sme preto mali omše za neveriacich a nie za veriacich. Dobrý veriaci nepotrebuje, aby sa za neho slávili omše. Lekár predsa nechodí k zdravým, ale k chorým. Netkvie v tom zmysel jedenásteho Ježišovho prikázania – milovať budeš blížneho svojho? Bolo by preto z kresťanského hľadiska rozumné (alebo ako my poznáme dôstojné a správne) sláviť omšu za neveriacich. Modliť sa za nich, aby boli pod Jeho ochranou (čo na tom, že Ho nepoznajú, On ich áno), aby neskĺzali do konaní, ktoré v podstate aj tak neprinášajú nič dobré, aby milovali svojich blížnych. Nemusíme horliť za ich obrátenie, to je už slobodná vôľa každého človeka.
Len bohužiaľ, najmä v radoch kresťanov vládne najväčšia intolerancia, a práve ateisti, ktorých by sme my kresťania mali mať zo všetkých ľudí najradšej, sú tí, ktorých nerozvážne odsudzujeme.
Klientelizmus je neznáme slovo u toho, ktorý má dobré mravy.
Mnohých prítomných v chráme Božom azda poteší, keď farár v úvode povie: ,,Túto omšu obetujem za vás, veriacich.“ Človek si potom pomyslí, že je slávená aj za neho. Mňa to veru nerozradostí. Prečo sláviť pravidelne omšu za tých, ktorí to nepotrebujú?
Možno by sa našli námietky, že sa to robí, aby sa roznecovala naša viera, aby sme duchovne rástli, aby sme neupadali do pokušení atď. atď skrátka, aby sme ostali dobrými kresťanmi, alebo sa ešte lepšími stali. Lenže, to by potom musela byť tá omša obetovaná za veriacich 365 dní v roku, za chvíľu by sa už na pamiatku svätých a zosnulých zabudlo. Za ťažko chorých by sa nemal kto modliť, lebo by sme sa starali o duchovný rast. Na toto predsa je ruženec, eucharistia, množstvo literatúry ... Tieto veci, rovnako ako (akékoľvek) vzdelávanie v škole formujú človeka, ani to sám nevie.
Kto z vás, kresťanov, sa modlí za ateistov?
Vari nemá pastier väčšiu radosť z jednej nájdenej ovečky ako z tých 99, ktoré sú mu verné?
Lk 15, 32 Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa."
Myslím, že by bolo pekné raz uvidieť, že evanjelium sa ukáže aj v poriadku bohoslužieb. Len ktovie, ako by na to ľudia reagovali...
Komentáre
Mily Jan, snazim sa o krestanstvo v praxi,
Ked si pripomenies rozne texty v bohosluzbach, najdes miesta, kde sa prosi i za neveriacich, hladajucich Boha atd.
Casto byvaju obetovane sv.omse za obratenie konkretnych ludi, pripadne za pomoc v skuskach atd.
Myslim, ze by sa tazko nasiel krestan, ktory by po uprimnom pohlade do svojho vnutra sebaisto tvrdil, ze je zdravy a uz nepotrebuje pomoc Lekara.A myslim, ze ani syn, ktory s otcom verne pracoval nebol zdravy, ved ho premohla ziarlivost a zavist.
Takze sme vsetci na jednej lodi, ci veriaci, ci neveriaci - chori, hriesni a zavisli na BOZEJ MILOSTI.
Este dodatok: ked ja pocujem, ze bude sluzena sv.omsa za veriacich, ci za farnikov, akosi automaticky si tam zahrnam cely lud, vsetkych...A myslim, ze ziadny knaz vtedy tiez nemysli na to, ze je to len za tych, co aktivne ziju vo farskom spolocenstve, ale ze je to myslene skor vseobecne, aj za veriacich v srdci, hladajucich, ci bludiacich....
Mozno by bolo vhodne dat navrh napr.knazovi v Tvojej farnosti, ci by nebolo dobre to i slovne vyjadrit, napr. "sv.omsa za ludi, najma za tych, ktori to najviac potrebuju " a pod.,aby to nevyvolavalo taky dojem, aky si Ty postrehol a predostrel.Moze to naozaj trosku zavadzat.
Dakujem za trpezlivost a prajem pekny den.
:-)