amatérsky o Majstrovi, Ján Baldi

Nie som až taký starý, som len prvákom na výške. Ako každý mladý človek teda aj ja hľadám partnerku. Mnohokrát som si myslel, že je to, ako Ježiš vravel – kto hľadá, ten nájde, kto klope tomu otvoria...

Pochopil som, že vždy nie. Nájsť si partnerku, s ktorou by to bolo to pravé orechové je ťažšie než som si celú pubertu myslel. Čím som bol starší, začal som chápať, aké by som mal mať hodnoty a priority v tejto oblasti. Márne som sa častokrát až po uši zamiloval a potom sklamaný spadol z oblakov na tvrdú zem reality. Takto sa to opakovalo... Inak akurát je to znova tak, len pár dni prešlo od toho, čo som takto padol na hubu.

Pýtal som sa Boha: ,,Prečo mi to robíš? Nehľadám peniaze. Nehľadám slávu. Hľadám len lásku. A Ty nič. Prečo?“

Boh neodpovedal a nechal ma prísť na to samého. Starol som, aj keď je to vo veku, kedy som ešte stále oficiálne ,,teenager“ nevhodný pojem a prehadzovali sa mi priority. Za mladi som sa ešte díval na dievča s tým, že aké by to s ňou bolo. Tá vyzerá úžasne... Tá ma veľké poprsie... Heh, veď to poznáme, že páni? Priznám sa, že sa za svoju rannú pubertu hanbím. Ale každý tým prešiel.

Zistil som však práve na základe tohto, prečo Boh nedá, aby sa mi podarilo nájsť dievča. Stále vo mne drieme mladá divoká krv, ktorá si urgentne spája lásku so sexom. Je jasné, že to k sebe patrí. Treba, aby fungovalo oboje, mimo postele aj v nej. Avšak to, že kedy, je otázne a je predmetom článku.

Ako teenager som uvažoval nad tým, že ten sex je vhodné mať tak po pol roka chodenia spolu. Po mnohých teologických, sociologických, psychologických i iných prednáškach veriacich aj neveriacich som došiel na to, že odložiť to je lepšie. Zvolil som si cestu nasledovania Krista, mal by som sa teda riadiť podľa pravidiel, keď som si to už zvolil. Priznám sa, že som dlho uvažoval nad sexom až po svadbe, najskôr v negatívach, no neskôr sa to pomaly obracalo (odvodzujúc i z odoziev a reakcií okolia) na pozitíva. Na tej zdržanlivosti a asketizme niečo je, vraveli to už aj východné náboženstvá.

Myslel som si, že môj neúspech tkvie vo výzore, charizme, či iných vlastnostiach. Jedna veľmi dobrá kamarátka mi povedala: ,,Nie je to v tom, aký si, lebo inak by si nemal toľko blízkych kamarátok.“

Pochopil som, prečo mi Boh ,,nevsunul“ do života dievča temer tri roky. Vedel, že by som zhrešil. Nechcel to, asi som Božie dieťa, ako všetci ostatní, a tak ma chcel ochrániť od zbytočného utrpenia, ktoré by mi nesprávne kroky priniesli. Možno by som tie kroky nezvládol, možno by som im podľahol, možno by som ich ľutoval, možno ma preto chcel On chrániť...

Nedávno som si čítal Bibliu a k tomu náhodou pustili v rádiu pieseň Tublatanka – Láska drž ma nad hladinou.

,,Povedz čo sa so mnou deje, že ťa neviem nájsť?“

Nič. Len treba čakať. Možno pomôže aj parafrázovaný výrok z Biblie – hľadajte Boha a to ostatné dostanete k tomu. Boh vie, že nežijem len z chleba, ale necháva ma zamilovať sa a padať na hubu, lebo som si ešte neosvojil všetky pravé hodnoty. Budem teda hľadať Boha, zatiaľ nemysliac na to ostatné, ktoré snáď dostanem k tomu.

Ako sa to dá zvládnuť v dnešnom svete bez partnerky/partnera?

Čisté kamarátske, niekedy dokonca až súrodenecké vzťahy s kamarátkami mi dodávajú do života oveľa viac.

Istotne, láska je pekná vec v tom, že keď vás všetci (i neprávom) zavrhnú, ostáva pri vás jedna milujúca a milovaná osoba, ktorú od vás neodlúči nič. To dá človeku nádej a silu. Nemám síce dievča, ale mám tieto osoby dve. Keď mi hocikto vynadá, keď sa mi nedarí, keď je život naozaj pod psa a strácam nádej, keď ma aj vlastní rodičia zavrhnú, je tu vždy pre mňa, moja duchovná Mamka a Tatko – Mária a Boh.

To je láska, ktorá ma ešte drží nad hladinou... aj keď sa občas ako maloverný potápam.