Sú ľudia, či už kňazi alebo veriaci, ktorí zatracujú rockovú hudbu. Odôvodňujú to jednak paranoidným a často neopodstateným spojením so Satanom a jednak slovami: ,,Ježiš káže v tichu.“
Keby sme všetci boli cisterciáni, bolo by to na svete síce zaujímavé, ale bolo by neuveriteľné ticho. A to nám ľuďom nesvedčí.
Sám tvrdú hudbu počúvam a často ma kňazi neprávom za ňu karhajú.
Známy mi však vysvetlil kňazovo počínanie: ,,Neber to tak doslova a nemusíš sa tým riadiť. Ber to len ako výstrahu.“
Vezmime si tých prvých metalistov, ktorí skutočne vedeli o čom má metal byť. Keď som bol mladý divoký pubertiak, zahodil som nejedno CD, pretože sa mi nepáčilo, že mnohé texty sú napríklad proti vojne. Ale o tom (iste aj o inom) to je. Nerobili hudbu za zlým účelom.
Takisto známi Led Zeppelin, ktorých Stairway to heaven je kritizovaný, že je to odzadu napísaná mantra k Satanovi. Ten, kto toto povie, zrejme nepozná Led Zeppelin a v živote nevidel ich koncert. V New Yorku Robert Plant o tejto piesni povedal: ,,I think, this is song of hope.“
Hope – nádej, veď o to nám kresťanom i nekresťanom ide a to nám v živote veľakrát najviac chýba.
A mnohé iné... mohol by som takto menovať až donekonečna. Je jedno, o čom tá-ktorá kapela spieva a ako hrá, dôležité je, čo za tým človek hľadá. Dnes sa stretávame s deťmi, ktoré počúvajú Linkin Park a myslia si, že už sú satanisti. Na druhej strane sú fanúšikovia holdujúci death/black/doom metalu, chodia do kostola i na prijímanie.
Máme však aj svetlé stránky gospelu. Človek si hneď spomenie na Johnnyho Casha, Joan Osborne a podobne. To však sme pri tej ,,mäkkej“ hudbe.
Poďme si niečo povedať o kapele Stryper. Poznáte? Nie?
Na ukážku odporúčam túto pieseň.
http://www.youtube.com/watch?v=UI8ylsHKIMg
V osemdesiatych rokoch sa toto považovalo za metal, dnes už máme aj tvrdšie štýly. Povedzme si ale niečo o tomto, ako príklad tvrdej gospelovej muziky. Text piesni Calling on you, je jasný a zrozumiteľný, prístupný všetkým, kresťanom i nekresťanom, vysvetľujúci jednoduchú lásku ku Kristovi. Źiadne omieľanie žalmov, či citátov z biblie, len jednoduché volanie na Neho a radosť z toho všetkého (Jeho spoločnosť, láska... ), čo od Neho spevák dostal. A pritom to máme rockovú-metalovú hudbu. Možno toto osloví niekoho a neosloví ho Johnny Cash (ktorého mam inak tiež veľmi rád) alebo žalospevy v kostole.
Mňa napríklad vytáčajú kostolné spevy, trpím pri každom tóne organu a mám rád, keď nepríde organista. Keď je len ticho a modlíme sa, spievajú ľudia bez organu. Má to atmosféru. Keď však chcem počuť hudbu o Bohu, pustím si napríklad Stryper, lebo je to jednak pre mňa spomienka na 80’s a jednak sa mi taká hudba páči.
Nakoniec možno len jedna veta vysvetlí celý článok.
Ako raz jeden starý známy povedal – strom poznáte po ovocí.
Komentáre