Otázka je zlá. Najskôr by sme mali ísť na to od začiatku. Ak sa rozhodne človek byť kresťanom, rozhodol sa nasledovať Krista, žiť podľa evanjelia. V evanjeliu sa cigarety, či iné fajčivo nespomína. Aj keď je možné, že v ďalšej knihe Dana Browna sa dozvieme čosi iné :D Na druhej strane zas treba priznať, že človek je človek a Boh je Boh. Človek sa po rozhodnutí stať sa nasledovníkom Majstra, stáva síce jeho prívržencom, kamarátom, dieťaťom... ale ostáva tým, kým je. Stále chodieva kupovať chlieb a mlieko do obchodu, stále rozmýšľa svojimi, pre neho typickými myšlienkovými pochodmi. Samozrejme má aj neresti. Vyňať zo života neresti je cestou k svätosti a nie každý to dokáže, mnohí mnísi s tým majú problém. Nie to ešte obyčajný človek. Lenže toto všetko Boh vie a akceptuje. Ako som počul na jednej kázni: ,,Pre Boha neexistuje dobrý a zlý. Existuje dobrý a lepši.“
Jedným z neduhov sú aj cigarety. Je kresťanovi povolené fajčiť?
Otázka je znova zle položená, nakoľko som spomínal, človek je jedinečný každý sám osebe. Rovnako aj kňaz je jedinečný a každý má na to iný názor (a niektorí aj fajčia). Vyzvedal som sa na túto otázku množstva kňazov, katolíckych i evanjelických, ba dokonca sa mi dostal do uší názor i dekana bohosloveckej fakulty. Nakoniec som nevedel sám, ako sa k tomu postaviť a raz som sa rozhodol to spomenúť pri spovedi.
,,A koľko cigariet si fajčil?“ znela otázka spoza mriežky.
,,Jednu, bola slávnosť.“
,,Remarque raz povedal: Jedna cigareta v správnu chvíľu je lepšia ako všetky ideály sveta.“
Bolo mi to o čosi jasnejšie. A úvodná otázka má svoje riešenie. Hneď dve.
Prvým je práve tá jedna, tá oslavná, príležitostná. Možno ju prirovnať k jednému pivu, jednému poháru vína (ktoré sa aj v biblii spomína, možno parafrázovať, ako Pavol radí – si trochu bledý, daj si pohár vína). Primár jednej kliniky mi povedal, že nikotín v mozgu núti uvoľňovať enzým, ktorý zabraňuje Alzheimerovej chorobe.
Druhým riešením je to, že je to zlozvyk. Východní mudrci vravia: ,,Múdry muž nie je závislý od ničoho.“ A aj Ježiš kázal, aby jeho apoštoli nechali všetkého a išli na za ním. Avšak zlozvyk sa prestáva stávať hriechom. Znie to síce tak, ako by si to pravidlo vytvoril človek, no je to tak. Pretože, kto je múdrym človekom, na úrovni tibetského mnícha? Je to už v človeku, patrí to k nemu a ťažko ho meniť. Niekto má svoj imidž, v ktorom, keď príde do kostola, naše babičky omdlievajú. Ale to je on, nevedel by si predstaviť, že by prišiel v obleku.
Záver je teda jednoduchý, aspoň podľa mňa, vy si môžete názor utvoriť podľa seba.
Pre fajčiarov:
Hriech je vtedy hriech, keď preruší to spojenie medzi človekom a Kristom, oddiali človeka od myšlienok a od cesty evanjelia. Možno by som si mohol dovoliť zažartovať (ak mi to ten hore dovolí) na obranu fajčiarov: Blahoslavený ten, ktorý aj pri fajčení myslí na Krista.
Keď vychádzam z kostola (a to som nefajčiar), mám dobrý pocit, trochu i povznášajúci, koniec koncov o to ide. Človek, ktorý chladný odchádza z kostola sa na omši nezúčastnil. Nie je práve ten pocit tou správnou chvíľou, kedy tá jedna cigareta nahradí všetky ideály sveta, človek si sadne niekam na lavičku a zapáli si spomínajúc na povedzme dobrú kázeň?
Nakoniec pre nefajčiarov:
Ďakujte Bohu, že ste nefajčiari, pre neustále zvyšujú ceny cigariet. : )
PS: Pre tých, ktorí naďalej vyčítajú kresťanom (no i sami sebe) fajčenie tu je verš z biblie:
Lk 6, 42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: "Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku," keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.
Komentáre